Zápcha je bežnou gastrointestinálnou poruchou, ktorá má vplyv na kvalitu života pacientov (QoL). Jej prevalencia sa pohybuje od 3% do 27%. Jej výskyt sa zvyšuje s vekom. Neexistuje všeobecne akceptovaná definícia zápchy. U pacientov sa môže vyskytnúť znížená frekvencia vyprázdňovania čriev, bolesť brucha a nadúvanie. Jedna klasifikácia (Klasifikácia Roma II) stanovuje tri alebo menej stolíc týždenne počas obdobia najmenej 12 týždňov, ako kritérium na definovanie zápchy. Iné akceptované definície uvádzajú dve alebo menej stolíc týždenne alebo „nutnosť výrazného tlačenia na stolicu“ vo viac ako 25% prípadov.

Zápcha môže byť rozdelená na pomalú tranzitnú zápchu, obštrukčnú defekáciu alebo poruchu vyprázdňovania konečníka alebo na kombináciu týchto dvoch. Medzi ďalšie formy uvedené v literatúre patrí zhoršená relaxácia panvového dna (panvová dys-synergia alebo anizmus) a syndróm dráždivého čreva (IBS) s prevládajúcou zápchou. Predpokladá sa, že pomalá tranzitná zápcha predstavuje 15 až 37% prípadov.

Až tretina pacientov so zápchou vyhľadá kvôli svojim symptómom starostlivosť lekára a z nich značný počet udáva bolesti brucha, nadúvanie a zhoršenú kvalitu života (QoL). Vzhľadom na vysokú prevalenciu a súvisiace ekonomické a QoL dôsledky je zápcha v súčasnosti považovaná za jeden z hlavných problémov verejného zdravia.

Existuje niekoľko spôsobov liečby zápchy. V prvom rade je nevyhnutné vylúčiť organickú patológiu – pacienta vyšetriť kolonoskopicky a následne v prípade potreby ďalšími vyšetreniami. Podstata zápchy rozhoduje o ďalších potrebných vyšetreniach.

Liečba
Väčšina pacientov so zápchou je liečená úpravou stravy, životného štýlu a laxatívami. Medzi ďalšie dostupné spôsoby liečby patria novšie typy liekov, ktoré je možné využiť pri zápche.
Fyzioterapia, používanie čapíkov a rektálna irigácia sú súčasťou dostupných liečebných postupov. Menšie percento pacientov s ťažkou, na liečbu nereagujúcou zápchou môže byť liečené stimuláciou sakrálneho nervu alebo resekčnou chirurgiou.